Ako predchádzať poškodeniu skla na vašom krbe alebo peci

Prečo praskne sklo na krbe alebo prečo sa nám ináč poškodí.

Najčastejšia príčina prečo praskne sklo, je čistenie skla. Asi každý pri špinavom skle po kúrení, v prvom rade siahne na čistiaci prostriedok, postrieka sklo, nechá trochu pôsobiť a potom čistí a do sucha utrie. Efekt je samozrejme dobrý, ale problém je ten, že pena z prostriedku stečie dole sklom medzi sklo a tesnenie.

Tesnenie následkom tepla a nejakých tých reakcií stvrdne (nebudeme to tu odborne rozoberať :-)). Čo sa stane? Každý materiál pri zmene teploty pracuje, rozťahuje sa a sťahuje, keď ho tvrdé tesnenie ktoré nám stvrdlo po tom, ako sme ho pár krát zmáčali neuvoľní, aby si mohlo ten svoj pohyb hore dole vykonať, tak praskne. Riešenie? Tých je viac. V prvom rade sa naučiť správne kúriť. Ako?

Suché drevo

Malo by mať maximálnu vlhkosť 20%. Vtedy má aj vyššiu výhrevnosť. Vlhké drevo osahuje vodík, ten zhorí na vodu a tá nám urobí to ,že nám horenie ochladí, čím nám zníži výhrevnosť dreva. Suché drevo napríklad smrek má energiu 3,8 KW/hod., keď má
vlhkosť 20%. Ak je čerstvé, a má vlhkost 50%, vieme si to zrátať .

Takže vlhké drevo nám špiní sklo, dá málo energie, dymí v komíne, čím ho aj zanáša. Ešte keď ho zapálite v krbe, alebo peci opačne – dole hrubé hore tenšie , horenie bude čisté a emisie ani nevravím. Nemá vám čo zašpiniť sklo :-). Oplatí sa nad tým zamyslieť a jednoduchým spôsobom zabijete tri muchy a ešte aj chránite našu planétu. .

Vysoká teplota

Z mojich skúseností viem, že málokto sa zamyslí nad tým, koľko dreva vkladá do pece alebo krbu. Mal by dodržiavať pokyny, ale kto ich vôbec číta? Každé zariadenie, či už je to pec alebo krb, má určenú presnú dávku paliva. Napríklad krb s výkonom 10 kW má predpísanú dávku paliva 2,7 kg/hod., čo zodpovedá tým 10 kW.

Ak si však odvážime suché drevo, zistíme, že ide len o tri malé kusy. Vtedy si každý pomyslí, že môže pridať ešte viac a mať väčší plameň. Naloží raz alebo aj dvakrát viac a z povolených 10 kW sa náhle stane 20 až 30 kW. Ak to vložka zvládne, teplota v ohnisku stúpne tak veľmi, že nám sklo zakalí. Prečo?

Tepelné poškodenie: Pri teplote okolo 700 °C dochádza ku kryštalickej zmene štruktúry a výsledkom tejto zmeny je zamliečnený povrch skla. Takýmto sklom už neuvidíme ani pekný plameň tancovať. Nedá sa to opraviť ani vyčistiť; jedinou možnosťou je zakúpiť nové sklo, čo nie je práve lacná záležitosť.

Vzduch

Ak nemáme dostatok vzduchu na správne horenie, sklo krbu sa začína špiniť, vytvára sa dym a ani v komíne to neprospieva. Dnes už musí mať každý novopostavený krb zabezpečený prívod vzduchu z exteriéru. V starších domoch a krboch, ktoré takýto prívod nemajú, spotrebúva oheň kyslík priamo z miestnosti.

Ak by sme mali netesniace okná a stále otvorené vchodové dvere, problém by nenastal. Lenže dnes každý zatepľuje, renovuje a snaží sa utesniť každú škáru, aby mu neunikalo teplo. Tým sa však zároveň obmedzí aj prísun vzduchu potrebného na horenie.

Pre lepšiu predstavu – na spálenie 1 kg dreva je potrebných približne 4 m³ vzduchu. Ak máme krb v miestnosti s rozmermi 6 × 6 m a výškou stropu 2,6 m, k dispozícii máme 93,6 m³ vzduchu. Krbová vložka s výkonom 10 kW spotrebuje približne 2,7 kg dreva za hodinu, čo znamená, že na horenie potrebuje 10,8 m³ vzduchu za hodinu. Ak by sme v miestnosti neboli, nedýchali a neprichádzal by žiadny čerstvý vzduch, oheň by mohol horieť zhruba 8,5 hodiny, potom by začal dymiť, sklo by sčernelo a vznikli by ďalšie problémy.

Osobne som si dôležitosť vzduchu uvedomil na vlastnej koži – pri krbe som relaxoval, no po čase som začal pociťovať malátnosť až som omdlel. Až neskôr som pochopil, že mi krb doslova „vyčerpal“ kyslík z miestnosti.

Záver je jednoduchý – dostatok vzduchu je pre správne horenie nevyhnutný. Preto je dôležité, aby mal krb zabezpečený prívod vzduchu z vonkajšieho prostredia. Len tak si môžeme užívať teplo domova bez nežiaducich následkov.

Pripájam galériu fotiek čo sa zo sklom stane , keď spomínané okolnosti nefungujú ako majú 🙂

Mliečne sklo po pôsobení vysokej teploty ( prekúrenie) . Zdroj